Pracovné podmienky – charakterizujú stav pracovného prostredia a spôsob výkonu práce, pričom zohľadňujú aj pracovné technológie a organizáciu práce.
V centre pozornosti je človek pri práci a prispôsobovanie práce človeku. Za zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia sa pokladajú tie fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré dokázateľne poškodzujú zdravie, ako aj faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú jeho fyziologické a psychické funkcie.
Úlohou preventívneho pracovného lekárstva je usmerňovať celospoločenskú a zdravotnícku prevenciu ochorení a poškodení zdravia z práce so zohľadnením mimopracovných vplyvov a životného štýlu a pozitívne ovplyvňovať ochranu a podporu zdravia pracovníkov. Táto úloha sa realizuje odborným usmerňovaním na základe objektívnych údajov o pracovných podmienkach a zdraví pracovníkov, vykonávaním štátneho zdravotného dozoru nad ochranou zdravia pri práci, odborným poradenstvom a výchovou k zdraviu.
Predmetom činnosti odboru a jeho hlavné zameranie je na:
a) skúmanie príčin hromadne a jednotlivo sa vyskytujúcich ochorení s poškodení zdravia podmienených prácou,
b) sledovanie a hodnotenie vzťahov medzi prácou, pracovným prostredím, podmienkami práce a zdravím ľudí pri práci so zohľadnením mimopracovných vplyvov,
c) usmerňovanie celospoločenskej a zdravotníckej prevencie ochorení a poškodení zdravia stanovením a presadzovaním národných stratégií, priorít a zdravotných programov v záujme zdravia zamestnancov,
d) ovplyvňovanie rozvoja a podpory zdravia ľudí pri práci,
e) výkon štátnej správy a štátneho zdravotného dozoru orgánmi verejného zdravotníctva nad ochranou zdravia pri práci vrátane činnosti pracovnej zdravotnej služby.

Metódy práce
Hodnotenie expozície faktorom práce a pracovného prostredia – uplatňujú sa metódy popisné, vyhľadávacie, pozorovacie, analytické, laboratórne s cieľom:
a) identifikovať potenciálne expozície z chemických, fyzikálnych, biologických faktorov vrátane vstupných látok, medziproduktov, sprievodných látok, konečných produktov, odpadov ktoré môžu prispieť k expozícii zamestnancov,
b) stanoviť faktory práce a pracovného prostredia vyplývajúce z pracovných činností, výrobných procesov, usporiadania pracoviska a jeho technického zabezpečenia, zabezpečenia bezpečnostných a hygienických preventívnych a ochranných opatrení a postupov, zo zdrojov, emisií, časov expozície, pracovného zaťaženia zamestnancov,
c) odhadnúť celkovú expozíciu na základe identifikovaných potenciálnych expozícií a stanovených faktorov práce, a pracovného prostredia, porovnaním k limitom, k predchádzajúcim meraniam, k porovnateľným expozíciám z iných pracovísk a z odborných literárnych zdrojov pri zvážení časových snímkov a profilov profesií,
d) stanoviť stratégiu merania skutočnej expozície zamestnancov, pričom na objektivizáciu faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré vykonávajú v súčinnosti s odborom PPLaT odbory chemických analýz, fyzikálnych faktorov, lekárskej mikrobiológie, biológie životného prostredia, mikrobiológie životného prostredia a prípadne aj ďalšie laboratóriá RÚVZ v SR a ÚVZ SR podľa problematiky sa používajú:
1. chemické analytické metódy na zisťovanie plynov, pár a aerosólov s toxickým, dráždivým, alergizujúcim, mutagénnym a karcinogénnym účinkom v pracovnom ovzduší a chemických látok alebo ich metabolitov v biologickom materiály,
2. fyzikálne metódy na meranie hluku a vibrácií, aerosólov, denného a umelého osvetlenia, tepelno-vlhkostnej mikroklímy, rôznych druhov neionizujúceho žiarenia, ionizácie ovzdušia a iné,
3. metódy na zisťovanie biologických faktorov v pracovnom prostredí vyplývajúcich na zdravie,
4. metódy genetickej toxikológie na detekciu látok s mutagénnou a karcinogénnou aktivitou,
5. metódy na meranie fyziologických, psychologických a sociologických ukazovateľov.