ANALÝZA VÝCHODISKOVEJ SITUÁCIE

• Zámer: Analýza mala formafívny charakter.
• Cieľ: Cieľom bolo zistiť kľúčové vstupné informácie u cieľového súboru, aby bolo možné podľa potrieb formovať zvolenú stratégiu a obsahové zameranie intervencií.
• Cieľový súbor: žiaci 7. a 8. ročníkov ZŠ v okrese Trebišov
• Obdobie realizácie: pred realizáciou projektu „Prečo je dobré žiť zdravo?“ - t.j. pred zberom údajov do vstupného dotazníka a pred intervenciami
• Stručná charakteristika:

Analýza zahŕňala hodnotenie:

faktorov vonkajšieho prostredia (s dôrazom na vybrané socio-ekonomické indikátory),

vzťahu respondentov k rodine a škole,

spôsobu využívania voľného času,

vplyvu rodiny a kamarátov na správanie respondentov,

výskytu vybraného rizikového správania,

uplatnenia vybraných ochranných faktorov a ďalšie špecifické hodnotenia.

V tomto úvodnom prieskume sme vychádali z :

dotazníkových prieskumov realizovaných RÚVZ so sídlom v Trebišove v rokoch 2004-2005: „Prieskum INVENAPRA“ - zameraného na deskripciu stavu konzumácie alkoholických nápojov adolescentmi (1) a z prieskumov zameraných na deskripciu výskytu rizikových faktorov vzniku porúch príjmu potravy (2);

reprezentatívneho prieskumu „Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže v Košickom a Prešovskom kraji za rok 1998“, ktorý poskytol údaje o užívaní legálnych a nelegálnych návykových látok, o partnerských vzťahoch, o sexuálnych skúsenostiach aj rizikovom sexuálnom správaní, o uplatňovaní resp. neuplatňovaní zásad zdravej životosprávy (3);

prieskumu ESPAD 2003 – „Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách 2003“ (4);

prieskumu TAD1, TAD2 - „Tabak, Alkohol, Drogy“ u žiakov základných a stredných škôl na Slovensku v rokoch 2002 (5);

projektu GYTS 2003 - „Globálny prieskumu fajčenia školskej mládeže 2003“ (Global Youth Tobacco Survey) (6).

1. Výskyt protektívnych faktorov prostredia a protektívneho vzťahu respondentov (žiakov 7. a 8. ročníkov ZŠ v okrese Trebišov) k rodine a škole

Vo výskumnom súbore bolo zistené vysoké zastúpenie respondentov, u ktorých sa uplatňovali protektívne faktory (PF):

• úplná rodina - 90% výskumného súboru,
• ukončené stredoškolské a vyššie vzdelanie rodičov - 68% respondentov,
• rodičia zamestnaní alebo podnikajúci - 80%,
• nikdy nepociťovalo nedostatok finančných prostriedkov v rodine 57% respondentov,
• dobre sa vo svojej rodine cítilo 90% opýtaných,
• dobre sa v škole cítilo 60% respondentov,
• uspokojivo vytvorené podmienky pre realizáciu voľnočasových záľub uviedlo 90% výskumnej vzorky.

Uplatnenie protektívnych faktorov bolo vyššie ako u reprezentatívnej vzorky adolescentov v KE a SR (Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže 2004-2005). Tieto skutočnosti vytvárali pozitívny základ re formovanie osobnosti jednotlivcov pred ich účasťou v intervenčnom programe. (Porovnanie vybraných zistených výsledkov s inými prieskumami bude predmetom osobitnej publikácie.)

2. Výskyt rizikových faktorov prostredia (podmieňujúcich rizikové správanie) a výskyt vybraného rizikového správania

Vo výskumnom súbore bolo zistené dominujúce zastúpenie respondentov z vidieka (61%), čo predstavovalo rizikový faktor pre nezdravý spôsob života v rodine (najmä nezdravú výživu) (7). Výskyt sledovaných rizikových faktorov prostredia a rizikového správania vo vzťahu návykovým látkam poukázal na posilňovanie tolerancie užívania legálnych drog u adolescentov:

• viac ako 43% zastúpenie otcov, ktorí fajčili,
• 28,5% zastúpenie matiek fajčiarok,
• 41% zastúpenie fajčiacich kamarátov,
• 75% zastúpenie otcov konzumujúcich alkohol na oslavách a vo všedných dňoch,
• 66,5% zastúpenie matiek konzumujúcich alkohol na oslavách a vo všedných dňoch,
• 42,5% zastúpenie kamarátov konzumujúcich alkoholické nápoje na oslavách.
• Na otázku: „Fajčil si už niekedy?“ odpovedalo kladne 48% respondentov (vyšší výskyt ako v iných prieskumoch),
• Priemerný vek vyfajčenia prvej cigarety - 10,9 rokov (literárne zdroje uvádzajú nižší a vyšší priemerný vek) a priemerným vek prvej konzumácie alkoholu - 10,70 rokov. (Porovnanie vybraných zistených výsledkov s inými prieskumami bude predmetom osobitnej publikácie.)

Zistená nepriaznivá situácia je pravdepodobne odrazom zmeny postojov a aj správania mladých ľudí voči alkoholu a fajčeniu. Aj tieto výsledky potvrdili potrebu uplatnenia len takých stratégie primárnej prevencie, ktorá má potenciál ovplyvniť rizikové správanie.

3. Uplatnenie výchovno - vzdelávacích protektívnych faktorov

Vo výchovnom a vzdelávacom procese sa pred realizáciou programu len minimálne uplatnili príležitosti:

• oboznámiť sa (učiť sa) o vybraných spôsobilostiach pre život - o efektívnej komunikácii sa učilo 20% a o kritickom myslení 18% výskumného súboru. Pojem asertivita bol pre veľkú väčšinu respondentov úplne neznámy (poznalo a rozumelo mu len 10% súboru). Poznatky o účinných spôsoboch odmietania malo 34% výskumného súboru.
• trénovať (nacvičovať) vybrané spôsobilosti pre život. Možnosť ich trénovania je nevyhnutnou podmienkou pre to, aby ich mladí človek dokázal v živote aj realizovať. Negatívne („nie“ – netrénoval a „neviem" či som trénoval) sa vyjadrilo pri:
• efektívnej komunikácii – 79%;
• asertivite – 85% r,
• odmietaní rizikového správania – 64%,
• kritickom myslení - 57% respondentov.

Rozdiel v počte tých respondentov, ktorí mali možnosť trénovať spôsobilosti pre život a tými, ktorí túto možnosť nemali bol štatisticky významný.

Záver:
Získané výsledky poukázali na nedostatočné uplatnenie, resp. neuplatnenie potrebných ochranných faktorov pred rizikovým správaním u adolescentov.

Pri realizácii tohto úvodného prieskumu sme vychádzali z :

• dotazníkových prieskumov realizovaných RÚVZ so sídlom v Trebišove v rokoch 2004-2005: „Prieskum INVENAPRA“ - zameraného na deskripciu stavu konzumácie alkoholických nápojov adolescentmi (1) a z prieskumov zameraných na deskripciu výskytu rizikových faktorov vzniku porúch príjmu potravy (2);
• reprezentatívneho prieskumu „Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže v Košickom a Prešovskom kraji za rok 1998“, ktorý poskytol údaje o užívaní legálnych a nelegálnych návykových látok, o partnerských vzťahoch, o sexuálnych skúsenostiach aj rizikovom sexuálnom správaní, o uplatňovaní resp. neuplatňovaní zásad zdravej životosprávy (3);
• prieskumu ESPAD 2003 – „Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách 2003“ (4);
• prieskumu TAD1, TAD2 - „Tabak, Alkohol, Drogy“ u žiakov základných a stredných škôl na Slovensku v rokoch 2002 (5);
• projektu GYTS 2003 - „Globálny prieskumu fajčenia školskej mládeže 2003“ (Global Youth Tobacco Survey) (6).

Literárne zdroje:
1. DEMESOVÁ, L.: INVENAPRA-ALKOHOL 2. Vyhodnotenie intervencií a prieskum vedomostí, názorov a praktík u študentov základných a stredných škôl vo vzťahu k alkoholu. In 33. Dni zdravotnej výchovy Ivana Stodolu. Zborník príspevkov vedeckej konferencie. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva SR, 2006, s. 28 - 32. ISBN 80-7159-163-7
2. DEMESOVÁ, L., KONEVIČOVÁ, T.: Chorý znamená krásny - problematika anorexie a bulímie. In 33. Dni zdravotnej výchovy Ivana Stodolu. Zborník príspevkov vedeckej konferencie. Bratislava : Úrad verejného zdravotníctva SR, 2006, s. 58 -61. ISBN 80-7159-163-7
3. REŠOVSKÝ, J., MIŠENDA, P.: Monitoring životného štýlu stredoškolskej mládeže. In Podpora zdravia, 2002, roč. 6, č.1, s. 11 - 16
4. NOCIAR, A.: Key results; Sampling and data collection: The Slovak Republic. In: Hibell, B. et al.: The ESPAD Report 2003. Alcohol and Other Drug Use Among Students in 35 European Countries. Stockholm: Modintryckoffset AB, 2004, s. 277. ISBN 91-7278-103-3
5. NOCIAR, A.: Prieskumy o drogách, alkohole a tabaku u slovenskej mládeže. (Surveys about Drugs, Alcohol and Tobacco among Slovakian Youth). Bratislava : Vydavateľstvo SAV Veda, 2004. 207 s. ISBN 80-224-0832-8 6. BAŠKA, T. et. al.: GYTS Coubtry Report Slovakia, 2003. Martin : Institut of Epidemiology, JFM CU, 2004, 14 s.