OHES vznikajú v r. 1953. V r. 1960 sa OHES v Sečovciach a Kráľovskom Chlmci rušia, vytvára sa v novom okrese OHES Trebišov.

Umiestnenie a vybavenie

OHS Trebišov

bola umiestnená v bývalej ambulancii praktického lekára MUDr. Gyarfaša. K dispozícii mala 2 miestnosti s lokálnym vykurovaním, avšak bez vodovodu a odkanalizovania. Mobilita terénnych pracovníkov stanice bola riešená sanitným vozidlom určeným na prevoz infekčne chorých pacientov.

OHS Sečovce

bola umiestnená v schátralej budove bývalej predajne. K dispozícii mala 2 miestnosti bez vodovodu a kanalizácie s lokálnym vykurovaním. Priestory boli vlhké, drevená podlaha nahnitá, napadnuté drevokaznou hubou. Stanica nemala žiadne motorové vozidlo. Hygienický dozor bol vykonávaný využívaním málo početnými možnosťami verejnej dopravnej siete. V letnom období sa využíval malý motocykel. Prevozy infekčne chorých pre okres Sečovce zabezpečovala KHS.

OHS Kráľovský Chlmec

bola umiestnená v budove ubytovne zdravotníckeho perso-nálu. Mala k dispozícii jednu miestnosť. Stanica vlastnila sanitné vozidlo.

OHS Trebišov

po zlúčení okresov k 1.7.1960 OHS v novovytvorenom okrese Trebišov, pre absolútny nedostatok prevádzkových priestorov v sídle okresu mala do jesene r. 1961 sídlo v Sečovciach. Boli tam získané ďalšie prevádzkové priestory od podniku ZDROJ. Stanica už mohla využívať 3 sanitné vozidlá aj pre vykonávanie hygienického dozoru na území od Čiernej nad Tisou po Dargov. Koncom r. 1961 nariadilo vedenie ONV presťahovať OHS do sídla okresu. Neboli však poskytnuté prijateľné priestory a OHS sa sťahovala do horších priestorov. Z pôvodných 6 miestností v Sečovciach, dostala 3 miestnosti v prízemnej budove bývalej práčovne v areáli stomatologickej ambulancie. Celkovo získaná prevádzková plocha cca 35 – 40 m² . V jednej kancelárii bolo už inštalované umývadlo s tečúcou vodou. Celková úroveň pracovného prostredia na pracoviskách OHS bola pod štandardom podobných zdravotníckych zariadení, čo bolo dôvodom často uštipačných narážok od predstaviteľov objektov hygienického dozoru. Bola to aj jedna z príčin sťaženého získavania odborných zdravotníckych pracovníkov pre OHS.

Výsledkom trvalého úsilia vtedajšieho riaditeľa OHS MUDr. Jána Michalenka o riešenie priamo havarijného stavu, bolo uvoľnených 5 miestností v rodinnom dome po bývalom advokátovi Fajtovi, v ktorej OHS sídlila do r. 1976. Budova bola schátralá, bez vodovodu, odkanalizovania, s WC latrínového typu, vykurovaná pecami na uhlie a posledné 2 roky na zemný plyn. Pomerne vyhovujúce priestory pre činnosť OHS sa podarilo riaditeľovi MUDr. Michalenkovi riešiť koncom roku 1976, keď boli získané priestory na prízemí obytného bloku v areáli novovybudovanej nemocnice Trebišov. Vyňatie bývalých bytov z bytového fondu na ONV bolo zdĺhavé a pracné. Po takmer 20-ročnej existencii hygienickej služby v okrese, bol po 1.-krát, keď sa činnosť OHS vykonávala v kultúrne i zdravotne akceptovateľnom prostredí. Konečne sa všetky zložky OHS ocitli pod spoločnou strechou. Približne v tom istom období začínala výstavba komplexu budov okresnej nemocnice, súčasťou ktorých bola novostavba terajšej budovy ŠZÚ. Budova bola odovzdaná do užívania v septembri 1979. V účelovo stavanej budove boli vytvorené podmienky pre všetky terénne oddelenia a zriadila sa laboratórna časť OHS s oddeleniami mikrobiológie a oddelením chemických analýz.

Mená riaditeľov:

OHS Trebišov

• v období rokov 1953 – 1955 MUDr. MORAVČÍK
• v období rokov 1956 – 1960 MUDr. LENHART PAVOL

OHS Sečovce

• v období rokov 1955 – 1960 MUDr. JÁN MICHALENKO

OHS Kráľovský Chlmec

• v období rokov 1953 – 1955 MUDr. ADLÉR
• v období rokov 1956 – 1957 MUDr. JOZEF PETRO-VENCEL
• v období rokov 1958 – 1960 MUDr. PAVOL BIELIN