Charakteristika okresu Trebišov z pohľadu verejného zdravotníctva

Okres Trebišov (TV) leží v juhovýchodnom cípe Košického kraja, v južnej časti Zemplína. Patrí medzi 12 najväčších okresov na Slovensku.

Rozloha okresu - 1073,8 km2.
Podiel na rozlohe Košického kraja - 15, 9%.
Z celkovej rozlohy územia je 73,7 % poľnohospodárska pôda.
Počet obyvateľov k 31.12. 2007 - 104 771.
Počet obcí – 82.

Na juhu okresu sa zbiehajú hranice Slovenska, Ukrajiny a Maďarska. Územie má prevažne nížinný charakter s hustou sieťou vodných tokov. Zaberá podstatnú časť Východoslovenskej nížiny. Západná časť je mierne zvlnená Slanskými vrchmi. Najvyšší vrch (Veľký Milič) dosahuje výšku 895 m. Pri vyústení rieky Bodrog zo SR sa nachádza najnižšie položené miesto Slovenska (nadmorská výška 94 m). Trebišovský región má z hľadiska medzinárodnej spolupráce strategickú polohu.

Zemepisná poloha okresu podmieňuje rozvoj poľnohospodárskej a priemyselnej výroby. Medzi hlavné charakteristiky okresu patrí Tokajská vinohradnícka oblasť, kde sa produkujú vína najvyššej kvality (1, 2,3).

Z pohľadu verejného zdravotníctva sú okrem iného dôležitou skutočnosťou:

časté záplavy (pravidelne v jarných mesiacoch);

zlé odtokové pomery vody (vznik a rozširovanie stojatých vôd a močiarov).

Tieto udalosti a stavy spôsobujú opakované premnoženie komárov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú pocit pohody obyvateľstva okresu.
Z dôvodu meniacich sa klimatických podmienok (t.j. otepľovanie sa zemského povrchu) sú aj v okrese Trebišov významné tzv. emergentné nákazy – predovšetkým možnosť znovu sa opakujúceho výskytu malárie. V minulosti bol okres Trebišov endemickou oblasťou pre výskyt tohto ochorenia na Slovensku. Malária sa tu vyskytovala ešte v 50-tych rokoch.
Biotop pre výskyt komárov prenášajúcich maláriu vytvárali:

množstvo stojatých vôd a močiarov v tejto oblasti,

teplé leto kontinentálneho typu. (4)

Literatúra