056/6724885 ruvztv@uvzsr.sk

História RÚVZ Trebišov

Okres Trebišov a jeho všeobecná charakteristika

Okres sa geograficky nachádza v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. Má rozlohu 1073,48 km2 a žije tu 106 082 obyvateľov s priemernou hustotou zaľudnenia 99 obyvateľov na 1 km2 (údaje k 31.12.2013). Podľa územnosprávneho usporiadania SR sa nachádza v juhovýchodnej časti Košického kraja.
Do okresu Trebišov patrí 78 obcí a 4 mestá:
Trebišov s počtom obyvateľov 22 934, Sečovce s počtom obyvateľov 8 125, Kráľovský Chlmec s počtom obyvateľov 7 862, Čierna nad Tisou s počtom obyvateľov 4 390.

Správnym sídlom okresu je mesto Trebišov. Južná hranica okresu je v celej dĺžke súčasne štátnou hranicou SR s Maďarskom. Krátka východná hranica je súčasne štátnou hranicou SR s Ukrajinou. Severne susedí s okresom Michalovce, s ktorým na východnej časti spravuje významnú chránenú krajinnú oblasť Latorica s rozlohou 23 198,5 ha. Kratšiu severnú hranicu má s okresom Vranov nad Topľou, ktorý už územnosprávne patrí do Prešovského kraja. Západne hraničí s okresom Košice. V mieste dotyku rieky Bodrog so štátnou hranicou s Maďarskom v katastri obce Klin nad Bodrogom, sa nachádza najnižšie položené miesto v SR s nadmorskou výškou 94 m.
Z celkovej plochy územia okresu je 73,7% poľnohospodárska pôda. Na západnej strane okresu prechádza Východoslovenská nížina do pohoria Slanské vrchy. V južnej časti okresu sa z nížiny vynárajú Zemplínske vrchy, ktoré sú z geomorfologického hľadiska a klimatických podmienok súčasťou Tokajskej oblasti v Maďarsku.
Zo sociálneho hľadiska možno okres Trebišov charakterizovať ako priemyslovo a ekonomicky málo rozvinutý región s nízkym počtom pracovných príležitostí. Veľká časť práceschopného obyvateľstva si nachádza pracovné príležitosti v iných regiónoch SR, alebo v zahraničí. V okrese je 16 segregovaných alebo separovaných rómskych osád, kde veľká časť obyvateľstva žije v ľudsky nedôstojných podmienkach, s katastrofálnym zdravotným stavom, s vysokým rizikom zavlečenia prenosných ochorení a vzplanutia epidémií.

Verejné zdravotníctvo v okrese Trebišov v súčasnosti

Odborné zdravotnícke činnosti zaradené do verejného zdravotníctva a tiež štátnu zdravotnú správu na území okresu Trebišov zabezpečuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove (ďalej RÚVZ Trebišov). Pôsobnosť RÚVZ a jeho činnosť je od 1.9.2007 upravená zákonom NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzťahuje sa na územný obvod okresu Trebišov.
RÚVZ Trebišov v súčasnosti vedie MUDr. Terézia Konevičová, MPH vo funkcii regionálnej hygieničky a vedúcej služobného úradu. Zástupkyňou regionálnej hygieničky je Mgr. Henrieta Kundrátová, MHA. K 31.12.2014 je počet zamestnancov na tomto úrade 37.
RÚVZ Trebišov sídli na Jilemnického ulici č. 3370/2 v účelovej budove, pôvodne postavenej ako Okresná hygienická stanica 3. stupňa s mikrobiologickým laboratóriom a laboratóriom chemických analýz. Samotná budova je majetkom štátu v správe RÚVZ( je to samostatný trojpodlažný objekt situovaný v blízkosti areálu nemocnice s poliklinikou, inžinierskymi sieťami a teplovodmi je objekt napojený na prevádzku tejto nemocnice.)
V súčasnosti RÚVZ využíva približne len polovicu priestorov predmetnej budovy. Celé tretie podlažie je prenajaté na účely prevádzky liečebne pre dlhodobo chorých s kapacitou 32 lôžok. Na druhom podlaží je časť prenajatá na administratívne účely spoločnosti, ktorá poskytuje pracovno – zdravotné služby pre zamestnávateľov okresov Trebišov a Michalovce. Takisto je tu vysunuté pracovisko Štatistického úradu SR.

História vzniku hygienickej služby v okrese Trebišov

Prijatím zákona Československej republiky č.4 zo dňa 28.marca 1952 o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti boli zriadené krajské a okresné hygienicko – epidemické stanice (OHES).Dnešné územie okresu Trebišov tvorili 3 pôvodné okresy, spravované okresnými národnými výbormi v sídlach okresov – Trebišov, Sečovce a Kráľovský Chlmec. Orgánom hygienickej a protiepidemickej služby na úrovni okresu bol okresný hygienik, ktorý bol súčasne riaditeľom príslušnej OHES.

OHES Trebišov
– bola zriadená v bývalej ambulancii praktického lekára. Pozostávala z dvoch miestností s lokálnym vykurovaním. Objekt nebol napojený na verejný vodovod, ani na verejnú kanalizáciu. Na výkon štátneho hygienického dozoru a epidemiologickú činnosť slúžilo jedno sanitné vozidlo, využívané aj na prevoz infekčných pacientov.
Okresnými hygienikmi a riaditeľmi boli v rokoch1953 až 1955 MUDr. Moravčík a v rokoch 1956 až 1960MUDr. Pavel Lenhart.

OHES Sečovce
– bola zriadená v schátralej budove bývalej predajne. Pozostávala z dvoch miestností s lokálnym vykurovaním. Objekt nebol napojený na verejný vodovod, ani na verejnú kanalizáciu. OHES Sečovce nemala pridelené žiadne motorové vozidlo. Na výkon hygienického dozoru sa využívala málo početná sieť verejnej dopravy. V letných mesiacoch sa využíval malý motocykel. Prevozy infekčných pacientov sanitnými vozidlami zabezpečovala KHES v Košiciach.
Okresným hygienikom a riaditeľom bol v rokoch 1955 až 1960 MUDr. Ján Michalenko.

OHES Kráľovský Chlmec
– bola zriadená v jednej miestnosti v objekte ubytovne zdravotníckeho personálu NsP. Pre výkon hygienického dozoru, epidemiologickú činnosť aj prevoz infekčných pacientov mala pridelené jedno sanitné vozidlo.
Okresnými hygienikmi aj riaditeľmi boli v rokoch 1953 až 1955 MUDr. Ľudovít Adlér, v rokoch 1956 až 1957 MUDr. Jozef Petro – Vencel, v rokoch 1958 až 1960 MUDr. Pavol Bělin.

K 1.7.1960 došlo k územnej reorganizácii štátu a v rámci nej z pôvodných troch okresov vznikol terajší okres Trebišov. Zlúčením okresov došlo k zániku OHES Sečovce a OHES Kráľovský Chlmec, ich pôsobnosť prevzala OHES Trebišov. Pre absolútne nevyhovujúce priestorové podmienky v sídle okresu, OHES pre okres Trebišov sídlila od 1.7.1960 do jesene 1961 v Sečovciach, kde získala ďalšie prevádzkové priestory od podniku ZDROJ. Pre výkon hygienického dozoru, epidemiologickú činnosť aj prevoz infekčných pacientov mala pridelené tri sanitné vozidlá. Okresným hygienikom a riaditeľom bol MUDr. Ján Michalenko.
Vedenie Okresného národného výboru v Trebišove v jeseni 1961 rozhodlo o presťahovaní OHES do sídla okresu. OHES sa presťahovala do veľmi nevyhovujúcich priestorov, ktoré pre činnosť OHES nevyhovovali ani funkčne, ani kapacitne. Zlepšenie podmienok nastalo po rozšírení pracoviska o päť miestností v rodinnom dome v roku 1966, kedy sa zmenil aj názov inštitúcie na Okresnú hygienickú stanicu (OHS) a stala sa pracoviskom OÚNZ.Jej pracovníci, spolu s riaditeľom sa stali zdravotníckymi pracovníkmi a podliehali vedeniu OÚNZ. Funkcia okresného hygienika bola aj naďalej štátnou funkciou riadenou ONV.
Koncom roku 1976 sa OHS presťahovala do jednej z budov OÚNZ. V tom čase už bol rozostavaný nový zdravotnícky areál s novou poliklinikou a nemocnicou a samostatným účelovým objektom OHS. V objekte už boli riešené aj laboratórne pracoviská (mikrobiologické laboratórium a laboratórium chemických analýz). Tento objekt bol stavebne ukončený aj vďaka mnohým brigádnickým prácam zamestnancami OHS a uvedený bol do prevádzky v septembri 1979.V tom čase išlo o jednu z najlepších a najmodernejších OHS v rámci SR.
V roku 1984 je OHS v Trebišove zaradená medzi OHS III. stupňa s laboratóriami lekárskej mikrobiológie, mikrobiológie životného prostredia, laboratóriom chemických analýz a laboratóriom pracovného lekárstva. Odborne aj metodicky bol okresný hygienik aj OHS riadený krajským hygienikom, resp. krajskými odborníkmi pre jednotlivé medicínske odbory verejného zdravotníctva. Stálym problémom bolo obsadenie lekárskych miest, ktoré boli pre lekárov všeobecne neatraktívne. Do roku 1972 OHS mala len jedného lekára, ktorým bol okresný hygienik MUDr. Michalenko. V roku 1972 nastúpila na oddelenie epidemiológie MUDr. Marianna Sallaiová a prvý raz bolo oddelenie obsadené lekárom. Postupne prichádzali ďalší lekári, ale viacerí po krátkom čase odišli do iných okresov, alebo do iných rezortov. Po viac ako 35 rokoch MUDr. Michalenkodňa 30.6.1990 ukončil svoje pôsobenie vo funkcii riaditeľa OHS a nakoľko sa zrušila funkcia okresného hygienika, ešte 2 roky pokračoval vo funkcii štátny obvodný lekár na Obvodnom úrade v Trebišove. Od 1.7.1990 do 30.6.1992 zastávala funkciu riaditeľky OHS MUDr. Sallaiová. V čase jej pôsobenia došlo k organizačným zmenám v rámci OÚNZ. OÚNZ Trebišov zanikol a vzniklo 9 samostatných zdravotníckych zariadení s právnou a ekonomickou subjektivitou. Jedným z nich bol Ústav hygieny a epidemiológie, ako rozpočtová organizácia MZ SR.
Od 1.7.1992 do 28.2.2013, t.j. viac ako 20 rokov, bol riaditeľom ÚHE, neskôr Štátneho zdravotného ústavu (ŠZÚ) a napokon Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Jozef Sládek, MPH. Od roku 1994 bol súčasne aj orgánom štátnej zdravotnej správy vo funkciách štátny obvodný hygienik, štátny okresný hygienik a regionálny hygienik pre okres Trebišov. Krátky čas zastával aj pozíciu vedúceho odboru zdravotníctva na Okresnom úrade v Trebišove. Od 1.3.2013 až doposiaľ je regionálnou hygieničkou a súčasne vedúcou služobného úradu MUDr. Terézia Konevičová, MPH.

K 1.7.1996 sa laboratórium lekárskej mikrobiológie delimitovalo do NsP Trebišov. K 30.12.2004 v rámci organizačných zmien boli zrušené aj ďalšie laboratórne zložky hygienickej služby. V rokoch 2007, 2009 a 2010, odvolávajúc sa na racionalizáciu, MZ SR postupne znižovalo počet zamestnancov. Tak sa stalo, že z pôvodných 90 zamestnaneckých miest v roku 1989 sa zredukoval počet zamestnancov na 37.
Pre plnenie úloh verejného zdravotníctva je nevyhnutná spolupráca viacerých odborností. Kvalifikácia lekára je však nenahraditeľná a nezastupiteľná, lebo dáva inštitúcii verejného zdravotníctva zdravotnícke smerovanie a garantuje medicínsku odbornosť. Okrem už spomínaných lekárov vo funkciách riaditeľov a orgánov štátnej zdravotnej správy v RÚVZ Trebišov kratší, alebo dlhší čas pracovali títo lekári:
– MUDr. Mária Košlábová- hygiena životného prostredia
– MUDr. Ľubomír Jalč – preventívne prac. lekárstvo
– MUDr. Dušan Ondrejka – preventívne prac. lekárstvo
– MUDr. Stanislav Merc – preventívne prac. lekárstvo
– MUDr. Juraj Trenkler – lekárska mikrobiológia
– MUDr. Peter Kovalčík – lekárska mikrobiológia
– MUDr. Katarína Smolková – lekárska mikrobiológia
– MUDr. Ildiko Preščáková – lekárska mikrobiológia
– MUDr. Ingrid Čopková – lekárska mikrobiológia
– MUDr. Viera Nawková – hygiena výživy
– MUDr. Ľudmila Ondrejková – hygiena detí a mládeže
– MUDr. Jaroslava Mercová – hygiena detí a mládeže
– MUDr. Anna Dóciová – hygiena detí a mládeže
– MUDr. František Fedák – podpora zdravia
– MUDr. Magdaléna Šarišská – podpora zdravia
– MUDr. Ľudmila Tintová – epidemiológia

Niektorí lekári pracovali krátko, ale viacerých možno označiť ako kmeňových a významne prispeli k zdravotníckej starostlivosti o obyvateľov trebišovského okresu. MUDr. Michalenko a MUDr. Sallaiová pôsobili v okrese Trebišov celý svoj pracovný život.
Z ostatných odborných pracovníkov zastávajúcich pozície vedúcich pracovníkov je potrebné spomenúť: Ing. Vladimír Kundrát, MVDr. Ján Franko, Mgr. Mária Gimerová, Mgr. Zuzana Fecková, MVDr. Vladimír Anďal, MVDr. Boris Žatkovič,Csc., MVDr. Mária Capková, MVDr. Mária Urbánová, JUDr. Michal Jacko, Ing. Igor Šiplák.
Od roku 1992 bola námestníčkou pre ekonomickú a personálnu oblasť Ing. Darina Fiľová, ktorá zastáva v súčasnosti funkciu vedúcej osobného úradu. V minulosti funkciu vedúceho asistenta hygienickej služby zastával Ján Kušnír, neskôr Hedviga Vasilčáková a napokon, až do zrušenia tejto pozície, Mária Dudová.

Významné hygienické a epidemiologické udalosti v okrese Trebišov

V prvých rokoch vzniku hygienickej služby jednoznačne dominovala protiepidemická činnosť. V posledných rokoch vojny aj na území okresu Trebišov bolo potrebné potlačiť epidémiu škvrnitého týfusu. Závažným problémom boli epidémie brušného týfusu v rokoch 1945 až 1946, ktoré po doznení a zvládnutí ochorení po desaťročia zanechali nosičov tejto infekcie, ktorých v roku 1983 OHS evidovala a epidemiologicky zabezpečovala 20, na konci roku 2013 už bol evidovaný len jeden nosič.
Zdravotne závažným problémom bola vysoká chorobnosť na tuberkulózu, infekčný zápal pečene, záškrt, osýpky a ďalšie závažné ochorenia. V roku 1953 sa vyskytovala malária a najmä oblasť Kráľovského Chlmca bola najviac premorená. Malária sa vyskytovala vo všetkých obciach tohto okresu a ochorela viac ako polovica jej obyvateľov. Malária sa vyskytovala aj v okrese Trebišov a Sečovce. Postupne sa znižoval počet ochorení; posledný prípad bol zaznamenaný v roku 1958 a v nasledujúcom roku sa ukončili protimalarické opatrenia.
Tak ako sa zavádzali očkovania proti prenosným ochoreniam, OHS organizovala a kontrolovala imunizáciu obyvateľstva a v základnom očkovaní docielila viac ako 95% zaočkovanosť. Toto percento sa považuje za dostatočnú hranicu kolektívnej imunity.
Najzávažnejšou epidemiologickou udalosťou v okrese Trebišov bola epidémia cholery v roku 1970. Ohnisko epidémie bolo v kolektíve zamestnancov pracujúcich pri výstavbe elektrárne (EVO Vojany). Pracovisko bolo situované asi 7 km západne od mesta Veľké Kapušany. Na pracovisku v tom čase pracovalo asi 1000 zamestnancov. Bývalý okres Veľké Kapušany bol súčasťou okresu Trebišov a zdravotníckym správnym orgánom bol okresný hygienik v Trebišove a príslušným hygienickým zariadením bola OHS Trebišov. V tejto epidémii ochorelo 11 ľudí, z nich dvaja zomreli. Vylučovanie Vibriocholerae, bez klinických prejavov ochorenia sa zistilo u 10 ľudí. V rámci protiepidemických opatrení sa vykonalo bakteriologické vyšetrenie u 56 000 ľudí. Epidémiu riešili hygienické orgány okresu Trebišov, Michalovce a Oblastná hygienická stanica v Košiciach. Na protiepidemických opatreniach sa podieľalo viac ako tisíc ľudí, zdravotníckych pracovníkov, pracovníkov štátnej a verejnej správy, príslušníkov polície a armády, hasičov a mnoho ďalších. Rýchla diagnóza, komplexné protiepidemické opatrenia a súčinnosť všetkých zložiek spoločnosti zamedzili šíreniu ochorenia, čo umožnilo zrušiť karanténu v okresoch Trebišov a Michalovce v neuveriteľne krátkom čase po 28 dňoch. Jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, titul zaslúžilý lekár, vláda Slovenskej socialistickej republiky udelila MUDr. Jánovi Michalenkovi – okresnému hygienikovi v Trebišove, ako ocenenie za likvidáciu ohniska cholery v roku 1970
Verejné zdravotníctvo organizovalo a organizuje opatrenia počas opakujúcich sa epidémií chrípky, opakovane riešilo problém epidémie syfilisu a iných pohlavne sa šíriacich ochorení. Každoročne aktualizuje plán postupu pri zavlečení obzvlášť závažných infekcií podliehajúcich osobitnému režimu WHO.
V rámci štátneho zdravotného dozoru posudzovalo výstavbu verejných vodovodov, verejných kanalizácií, výstavbu zdravotníckych zariadení, potravinárskych zariadení, predškolských a školských zariadení. Posudzovalo aj jednu z najväčších investícií štátu – výstavbu EVO Vojany, Slovnaft Vojany, nábytkáreň Kráľovský Chlmec, Kompresorovú stanicu Veľké Kapušany, Lykotex Vojany, Strojstav Sečovce, Prefa Čerhov, Mliekareň a Droždiareň Trebišov, Deva Trebišov, Mäsokombinát, Pekáreň, Poľnohospodárske veľkochovy a veľa iných prevádzok s významnou hygienickou a epidemiologickou problematikou.
Po roku 1990 sa v činnosti verejného zdravotníctva v Trebišove postupne presadzovali aktivity podporujúce pozitívne zdravotné správanie sa obyvateľstva, zriadila sa poradňa zdravia a viac pozornosti sa venuje posudzovaniu celkového vývoja zdravotného stavu obyvateľstva.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove má vo svojich prioritách cieľ analyzovať a zdravotníckymi metódami monitorovať a ovplyvňovať hlavné determinanty ovplyvňujúce vývoj zdravotného stavu obyvateľstva vo svojej územnej pôsobnosti. Podstatnou súčasťou preventívne orientovanej činnosti úradu je aj epidemiologická kontrola všetkých prenosných ochorení, vrátane tuberkulózy a pohlavných ochorení.

Trebišov 30. január 2015.