CHRÍPKA

Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje okrem dýchacích ciest celý organizmus. Jedná sa o ochorenia prenosné vzduchom, ktoré  sa vyskytujú väčšinou v epidémiách. Ochorieť na chrípku môže každý.  Do skupiny osôb s rizikom závažných komplikácií patria: tehotné ženy bez ohľadu na mesiac tehotenstva, deti vo veku od šesť mesiacov do päť rokov, staršie osoby, osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami, zdravotnícki pracovníci.

 Najdôležitejšie preventívne opatrenia:

  • Najdostupnejšou a najúčinnejšou ochranou je každoročné očkovanie. Očkovanie u 70% – 90 % očkovaných ľudí zabraňuje vzniku ochorenia na chrípku, prípadne zmierňuje jeho priebeh, znižuje riziko komplikácií a úmrtia.
  • Potrebné je tiež vyhnúť sa kontaktu s chorými osobami.
  • Vyhýbať sa uzavretým priestorom s vysokou koncentráciou ľudí.
  • Riziko nákazy znižuje časté a účinné vetranie.
  • Dôležité je primerané obliekanie, časté umývanie alebo dezinfekcia rúk po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa.>
  • Dodržiavanie pravidiel zdravého životného štýlu, dostatok spánku a odpočinku.

Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje okrem dýchacích ciest celý organizmus. Jedná sa o ochorenia prenosné vzduchom, ktoré  sa vyskytujú väčšinou v epidémiách. Ochorieť na chrípku môže každý.  Do skupiny osôb s rizikom závažných komplikácií patria: tehotné ženy bez ohľadu na mesiac tehotenstva, deti vo veku od šesť mesiacov do päť rokov, staršie osoby, osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami, zdravotnícki pracovníci.

Ochorenia na chrípku začína náhle z plného zdravia, objavujú sa:

  • bolesti hlavy – najmä za očami,
  • zimnica, triaška,
  • následne výstup teploty nad 38°C i viac,
  • bolesti kĺbov, svalov,
  • neskôr sa pridáva suchý kašeľ,
  • nádcha nebýva vždy prítomná.

Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky do 5 dní odznejú. Úplné uzdravenie obvykle nastáva až do štyroch týždňov od prvých príznakov.
Klinicky závažný priebeh ochorenia (vrátane úmrtí na chrípku) zaznamenávame hlavne  u starých a chronicky chorých ľudí, no často aj u zdravých ľudí pod 50 rokov. Môže dôjsť k vzniku bakteriálnych komplikácií. Vírus chrípky oslabí sliznicu nosohltanu, ktorá sa stáva vstupnou bránou pre iné patogény (stafylokoky, streptokoky, pneumokoky).

Najčastejšou život ohrozujúcou  komplikáciou najmä u starších ľudí, astmatikov, diabetikov, u pacientov s chronickými ochoreniami srdca, tehotných žien a malých detí je zápal priedušiek a pľúc, stredného ucha, čelových dutín, mozgu a mozgových obalov spôsobený následnou bakteriálnou infekciou. Znepokojujúca je hlavne skutočnosť, že až pri vyše 90% smrteľných prípadov bolo zistené neočkovanie dostupnou očkovacou vakcínou. 

  • Pôvodcami ochorení na chrípku sú: vírusy chrípky typ A, B, C.
  • Inkubačný čas (čas od vniknutia vírusu do tela človeka, až po objavenie sa prvých príznakov ochorenia): 1-7 dní, priemerne 2-3 dni.
  • Prameň nákazy: Nakaziť sa môžeme od človek infikovaného vírusom chrípky.
  • Prenos ochorenia (prenos vírusu chrípky): Človek sa nakazí vdychovaním kontaminovaného vzduchu. Vzduch je kontaminovaný výlučkami (kvapôčkami) horných dýchacích ciest chorého pri kýchaní a kašľaní v nevetraných priestoroch s vysokým počtom ľudí najmä v čase epidémie. Vírus chrípky v kvapkách sekrétu pri kýchaní a kašlaní doletí až do vzdialenosti 2 metrov. Jeden mililiter kvapôčok z dýchacích ciest obsahuje viac ako milión vírusov chrípky. Na to, aby došlo k infekcii je však treba len niekoľko desiatok vírusov. Veľké množstvo vírusu vylučovaného z dýchacích ciest chorého a malá dávka vírusov potrebná na vyvolanie infekcie, sú jednou z príčin rýchleho šírenia chrípky.
  • Vírus je schopný krátky čas prežívať vo vonkajšom prostredí – na rukách, vreckovkách, povrchoch predmetov, takže sa môže prenášať aj touto cestou. Pri prenose vírusu chrípky sa teda uplatňuje aj nepriamy prenos kontaminovaný rukami, kontaminovanými predmetmi.
  • Obdobie nákazlivosti: Chorý človek vylučuje vírus chrípky už niekoľko hodín  po infikovaní sa, s maximom v 1. – 3. deň ochorenia. Najdlhšie obdobie nákazlivosti   je 6 dní pred objavení sa prvých príznakov a 21 dní po začiatku ochorenia.

Chrípka každoročne prebieha v epidémiách spôsobených najčastejšie vírusmi chrípky typu A. Epidémia v Slovenskej republike najčastejšie vrcholí vo februári. Raz za niekoľko desiatok rokov dochádza k vzniku pandémie spôsobenej novým subtypom vírusu chrípky typu A. Vírusy chrípky typu B spôsobujú malé lokálne epidémie zvyčajne na konci epidémie.

Pre epidémie chrípky je typická vysoká nákazlivosť, explozívne šírenie infekcie a hromadný výskyt horúčkových ochorení vo všetkých vekových kategóriách. Postihnuté  sú populácie ľudí na  veľkých územiach v trvaní 5 – 8 týždňov.

V našich klimatických podmienkach sa očakáva začiatok chrípkovej sezóny v mesiaci október. Jej nástup sa každoročne prejaví vzostupom chorobnosti na akútne respiračné ochorenia a na chrípku a chrípke podobné ochorenia. Chrípková sezóna končí v apríli.
 Prvé zmienky o epidémii chrípky sú z 12. storočia, ale dôveryhodnejšie údaje o pandémii chrípky sú až z 18. a 19. storočia. V súčasnosti existuje dokumentácia o 10 pandémiách  za posledných 400 rokov.

  • 1889 – 1890 (Ruská chrípka). Ide o prvú zdokumentovanú pandémiu medzi ľuďmi, ochoreli stámilióny, umiera 1 milión (najmä veľmi mladí a veľmi starí ľudia).
  • Najväčší skazonosný účinok mala  pandémia španielskej chrípky v rokoch 1918   až 1920, ktorá zachvátila celý svet. Podľahlo jej asi 20 až 40 miliónov  ľudí.  Pôvodca bol pravdepodobne prasací kmeň A(Hsw1N1).
  • V rokoch 1957 až 1958 prepukla Ázijská chrípka  A(H2N2). Z Číny sa rozšírila    do celého sveta. Ochorela asi tretina svetovej populácie, 2 milióny mŕtvych.
  • V rokoch 1968 až 1969 Hongkonská chrípka A(H3N2). Jednalo sa o svetovú pandémia (len v USA ochorelo 30 miliónov),1 milión mŕtvych.
  • V rokoch 1977 až 1978 Ruská chrípka A(H1N1).
  • Vtáčia chrípka
  • V rokoch 1996 – 1997 sa v Číne objavuje nový kmeň chrípky H5N1. Zabíja divo žijúce vtáky, kurčatá, morky, kačice. V roku 2005 v Číne, Rusku, Kazachstane, Rumunsku, Turecku, Chorvátsku a na Ukrajine sa šíri na hydinu i divo žijúce vtáky vírus H5N1.
  • 2007 boli zaznamenané mnohé prípady nakazenia ľudí (315 ľudí) a úmrtia ľudí (191 ľudí) na vtáčiu chrípku vo svete. Jednalo sa najmä o osoby, ktoré manipulovali     s nakazenými vtákmi alebo ich trusom.

NAJDÔLEŽITEJŠIE PREVENTÍVNE OPATRENIA:
Špecifická prevencia:

  • Pokiaľ ide o chrípku, najdostupnejšou a najúčinnejšou špecifickou ochranou je každoročné OČKOVANIE. Princípom očkovania je tvorba ochranných protilátok, ktoré u 70 až 90 % očkovaných ľudí zabraňujú vzniku ochorenia na chrípku, prípadne zmierňujú jeho priebeh a znižujú riziko komplikácií a úmrtia. Očkovanie (vakcinácia) by sa malo vykonávať pred začiatkom chrípkovej sezóny. Nechráni však pred ochorením spôsobeným inými respiračnými vírusmi (prechladnutie).
  • Očkovať sa dá aj počas chrípkovej epidémie. Najvhodnejší čas na očkovanie   je počas jesenných a zimných mesiacov (október a november). Očkovať sa možno    aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje tu však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo ochranných protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu 10 až 14 dní po očkovaní.
  • Chrípkové vírusy neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku, nemusí ochrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi. Z toho dôvodu musí byť chrípková vakcína každý rok aktualizovaná a z rovnakého dôvodu sa odporúča očkovanie vykonať každý rok.

Nešpecifická prevencia najmä počas chrípkovej sezóny:

  • Potrebné je vyhnúť sa kontaktu s chorými osobami. Niektoré odporúčania zahŕňajú aj obmedzenie podávania rúk počas chrípkovej sezóny.
  • Je vhodné vyhýbať sa uzavretým priestorom s vysokou koncentráciou ľudí (kiná, divadlá, koncerty a pod.).
  • Počas chrípkovej sezóny je dôležité primerané obliekanie.
  • Riziko nákazy znižuje časté a účinné vetranie, najmä v škôlkach, školách a na pracoviskách – nestačí otvorená „vetračka“ na oknách.
  • Dodržiavanie zásad osobnej hygieny, konkrétne časté umývanie rúk alebo dezinfekcia rúk (po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa) vrátane používania jednorazových vreckoviek a ich bezpečného likvidovania.
  • Dodržiavanie pravidiel zdravého životného štýlu: konzumácia pestrej stravy s dostatkom zeleniny a ovocia, pobyt na čerstvom vzduchu v primeranom oblečení, otužovanie,
  • Dostatok spánku a odpočinku.
  • Ak ste chorý, je potrebné sa liečiť a ochorenie vyležať. Príchod na pracovisko znamená, možné šírenia nákazy na kolegov a iné osoby.

.AKO PREDÍSŤ CHRÍPKE – odporúčania pre verejnosť Zdroj: ÚVZ SR Bratislava
CHRÍPKA – PRÍZNAKY- VÝSKYT – PREVENCIA ( PDF )
CHRÍPKA – NAJDÔLEŽITEJŠIE PREVENTÍVNE OPATRENIA: ( PDF )